Áno, som za život!

Je nedeľa 22.Septembra 2013 a napriek tomu, že je Nedeľa som v Košiciach. Nachádzam sa uprostred obrovského davu ľudí a vôbec z toho nie som prekvapený. Tá obrovská masa ľudí je dnes vlastne moja veľká rodina. Všetci sa na seba usmievajú, mnohí sa možno stretávajú po dlhom čase. Sú tu aj takí, ktorí na seba hľadia najprv s prekvapením no hneď na to s o to väčšou radosťou. „Aj ty si tu?“ „Áno, aj ja! Som tak rád, že ťa zas vidím“. A toto môžem pozorovať na každom kroku.

Všetci sme prišli do Košíc preto, aby sme pochodovali za život. Aby sme sa stali bojovníkmi za život od počatia, až po prirodzenú smrť. Je to úžasné pozorovať, že dav „bojovníkov“ nie je zamračený a nevydáva bojový krik, ale je plný radosti, lásky, spevu…je plný Boha.

Áno, dnes sme tu preto, aby sme povedali celému Slovensku a aj celému svetu, že my všetci sme za život!

Viem aj to, že keď prídem dnes domov a tiež keď budem zajtra ráno odchádzať z domu, budem stále za život. Budem chcieť byť stále plný radosti, lásky a spevu a nebáť sa brániť život. Brániť ho pred tými, ktorí ho zosmiešňujú a ohrozujú a tešiť sa s tými, ktorí sú za život tak ako ja.

Peter Filo

Ako každý piatok,  aj ten minulý sme po svätej omši mali mládežnícke stretko dolu  na fare. Počet účastníkov by sa hádam dal spočítať aj na prstoch dvoch rúk. Z rozhovorov nás vytrhol príchod očakávanej návštevy – speváckeho zboru Elias z Ruskova. Na farský dvor vo večerných hodinách začali prichádzať autá jedno za druhým až postupne pomaly zaplnili priestor pred farskou budovou. Keď začali z áut vystupovať Ruskovčania, zrazu akoby pri našej hrušovskej fare všetko ožilo. Prišli všetci, čo mohli. Malí aj veľkí, mladší i starší, deti aj ich rodičia. Všetci pekne pohromade.  Po dlhšom čase som mal pocit, že konečne vidím spoločenstvo ľudí, ktoré žije svoju vieru naplno a naozaj s radosťou. Prešlo len niekoľko minút odkedy sa ubytovali a ešte v ten večer začali s nácvikom pesničiek. Všetko starostlivo a dokonale pripravovali a nič nenechali na náhodu, aby svojim hostiteľom, teda všetkým nám – veriacim farnosti, opätovne predviedli čo v nich je. Pod vedením vedúceho zboru Petra Dzura sa farskou budovou ozývali zvuky gitár, bicích či klavíra, no najmä hlasov našich talentovaných hostí. Celý nasledujúci sobotňajší deň prežili spolu s našimi rehoľnými sestrami a duchovným otcom. Ani nachvíľu však neleňošili a ak práve nenacvičovali, tak tancovali, športovali alebo sa len tak hrali. Večer sa spoločne s hrušovskými mládežníkmi stretli na opekačke v našom farskom altánku. Po nej si ešte dali generálku v našom farskom kostole, kde už všetko pripravili na slávenie nedeľňajšej svätej omše. Tú doprevádzali svojimi spevmi a hrou, za ktoré si v závere vyslúžili aj veľký potlesk. Svätou omšou však ich pobyt nekončil, popoludní sme mohli počuť ich nádherný spev aj pri modlitbe v Hodine milosrdenstva. Po nej nám zaspievali ešte pár pesničiek (možno by ich bolo aj viac, ale naši farníci sa už ponáhľali podporiť aj domáce talenty ) a tak sa pekne poďakovali, zabalili svoju techniku a vybrali sa naspäť domov.

Dovoľte mi, milí Ruskovčania, poďakovať sa vám v mene veriacich našej farnosti za vašu krásnu službu, ktorá nám pomohla v čase opravy nášho organa prežívať nedeľu slávnostnejšie a živšie. To, čo ma na vašom spoločenstve nesmierne povzbudzuje je RADOSŤ z toho, čo robíte. Je vidno, že vás spev a hudba teší a ten pocit radosti sa potom prenáša aj na vašich poslucháčov. To, čo si však na vás a vašom šéfovi Petrovi vážim je to, že nerobíte rozdiely. Každý z vás je iný, všetci ste jedineční, no napriek tomu dokážete všetci tvoriť jednu veľkú rodinu na oslavu Pána. Tieto vaše výnimočné charakteristické znaky si ponechajte a robte naďalej radosť Bohu, sebe i ostatným tak ako to robíte už štvrtý rok. Nech Pán žehná vašu prácu a vaše životy a Duch Svätý nech Vás napĺňa svojimi darmi. Pán Boh zaplať a ďakujeme.

Stano Čačko 

Keď sme cez šiestu veľkonočnú nedeľu slávili svätú omšu, slávili sme ju s našou farskou kapelou Elias. S našími mladými sme chválili Pána, ďakovali mu, každý ako najlepšie vie. Hudba a piesne, ktoré počas omše zazneli boli ako balzam na dušu. Poniektorým sa vykotúľala slzička šťastia či dojatia, iní si zas pospevovali spolu s Eliasom a tí najmenší si dokonca aj zatancovali. “Šak šumňe, špivali, hrali, ľudze kľapkali, ta čom by sebe nezadringali.” Celá omša dostala iný nádych.

Ja, preto veľmi ĎAKUJEM za to, že mladí z Eliasu v Olšovanoch zaspievali tak nám pripravili nezabudnuteľné chvíľe. Nech láska a viera v Pána, nech radosť s akou nám spievajú a hrajú im vydrží čo najdlhšie. Hrajte, spievajte a takto úžasne oslavujte Pána i naďalej. My vám držíme palce, aby vám to vydržalo a u Pána vám vyprosujeme požehnanie a tešíme sa na najbližšie stretnutie s vami. ĎAKUJEME!!!

                                                                                                           naša farníčka z Olšovan