Ako každý piatok, aj ten minulý sme po svätej omši mali mládežnícke stretko dolu na fare. Počet účastníkov by sa hádam dal spočítať aj na prstoch dvoch rúk. Z rozhovorov nás vytrhol príchod očakávanej návštevy – speváckeho zboru Elias z Ruskova. Na farský dvor vo večerných hodinách začali prichádzať autá jedno za druhým až postupne pomaly zaplnili priestor pred farskou budovou. Keď začali z áut vystupovať Ruskovčania, zrazu akoby pri našej hrušovskej fare všetko ožilo. Prišli všetci, čo mohli. Malí aj veľkí, mladší i starší, deti aj ich rodičia. Všetci pekne pohromade. Po dlhšom čase som mal pocit, že konečne vidím spoločenstvo ľudí, ktoré žije svoju vieru naplno a naozaj s radosťou. Prešlo len niekoľko minút odkedy sa ubytovali a ešte v ten večer začali s nácvikom pesničiek. Všetko starostlivo a dokonale pripravovali a nič nenechali na náhodu, aby svojim hostiteľom, teda všetkým nám – veriacim farnosti, opätovne predviedli čo v nich je. Pod vedením vedúceho zboru Petra Dzura sa farskou budovou ozývali zvuky gitár, bicích či klavíra, no najmä hlasov našich talentovaných hostí. Celý nasledujúci sobotňajší deň prežili spolu s našimi rehoľnými sestrami a duchovným otcom. Ani nachvíľu však neleňošili a ak práve nenacvičovali, tak tancovali, športovali alebo sa len tak hrali. Večer sa spoločne s hrušovskými mládežníkmi stretli na opekačke v našom farskom altánku. Po nej si ešte dali generálku v našom farskom kostole, kde už všetko pripravili na slávenie nedeľňajšej svätej omše. Tú doprevádzali svojimi spevmi a hrou, za ktoré si v závere vyslúžili aj veľký potlesk. Svätou omšou však ich pobyt nekončil, popoludní sme mohli počuť ich nádherný spev aj pri modlitbe v Hodine milosrdenstva. Po nej nám zaspievali ešte pár pesničiek (možno by ich bolo aj viac, ale naši farníci sa už ponáhľali podporiť aj domáce talenty 
) a tak sa pekne poďakovali, zabalili svoju techniku a vybrali sa naspäť domov.
Dovoľte mi, milí Ruskovčania, poďakovať sa vám v mene veriacich našej farnosti za vašu krásnu službu, ktorá nám pomohla v čase opravy nášho organa prežívať nedeľu slávnostnejšie a živšie. To, čo ma na vašom spoločenstve nesmierne povzbudzuje je RADOSŤ z toho, čo robíte. Je vidno, že vás spev a hudba teší a ten pocit radosti sa potom prenáša aj na vašich poslucháčov. To, čo si však na vás a vašom šéfovi Petrovi vážim je to, že nerobíte rozdiely. Každý z vás je iný, všetci ste jedineční, no napriek tomu dokážete všetci tvoriť jednu veľkú rodinu na oslavu Pána. Tieto vaše výnimočné charakteristické znaky si ponechajte a robte naďalej radosť Bohu, sebe i ostatným tak ako to robíte už štvrtý rok. Nech Pán žehná vašu prácu a vaše životy a Duch Svätý nech Vás napĺňa svojimi darmi. Pán Boh zaplať a ďakujeme.
Stano Čačko